Dva postupy za dva roky

Mužstvo U 19 štartovalo v IV. lige skupiny juhovýchod  ZsFZ ako postupujúce z V. ligy východ. Cieľom bolo umiestniť sa čo najvyššie v tabuľke a prípadne sa pokúsiť postúpiť do III. ligy.

Predchádzajúci súťažný ročník bol v znamení znovupostavenia mužstva a postupu z piatej ligy, no tento rok bol už o stabilizácii mužstva, skvalitnení herného prejavu v sprievode efektivity a úspešnosti. Nepoznali sme vyššiu súťaž, ale verili sme, že budeme hrať o popredné priečky a nemienili sme sa správať ako nováčik, ktorý sa chce udomácniť v súťaži, ale mužstvo, ktoré pôjde jasne za postupom do III. ligy.

Hráčsky káder bol dostatočne široký, dokonca sa zišlo toľko hráčov, že sme museli prihlásiť ďalšie mužstvo dorastu do VI. ligy ObFZ Nové Zámky, aby sme zabezpečili dostatočný priestor pre každého hráča. Kvalitatívne sme nevedeli, na čo nám stačí káder, lebo sme súťaž nepoznali. Z predchádzajúceho ročníka nám skončili len traja hráči, ale tí boli nosní a dôležití, tak v prvom rade  bolo dôležité nahradiť ich. V konečnom dôsledku sa nám to podarilo, hráči ťahali za jeden povraz v celej súťaži, aj keď sme sa nevyhli menším výkyvom.

Letná príprava bola krátka a hektická, aktivity hráčov (sú to mladí ľudia) sú rôzne počas prázdnin, viacerí brigádujú, chodia po dovolenkách, a toto všetko skĺbiť s prípravou na súťaž bolo veľmi ťažké. Aj nám to miestami škrípalo. Napriek všetkým ťažkostiam sme boli pripravení na súťaže v dostatočnom počte aj kvalite. Prišli hráči zo žiakov (teda z nižšej vekovej kategórie), z okolitých obcí a boli aj takí, ktorí až v tomto veku začali hrať futbal, teda úplní nováčikovia. V letnej, ale aj v zimnej príprave sme odohrali množstvo prípravných zápasov s vyrovnanou bilanciou, snažili sme hrať s kvalitnejšími  súpermi alebo s dospelými.

Začiatok jesennej časti bol vynikajúci, prvých päť zápasov sme zvládli bezchybne, aj keď sme hneď pociťovali vyššiu náročnosť súťaže a kvalitnejších súperov ako v minulej sezóne. Naše výkony tiež rástli v kvalitnejšej súťaži. Snažili sme sa o to, aby sme dominovali v zápasoch, aby sme kontrolovali priebeh vo všetkých fázach hry. V zápasoch sa nám to darilo niekedy viac, niekedy menej. V jesennej časti sme odohrali niekoľko výborných zápasov. Medzi tie patria zápasy na pôde súperov, kde sme narazili na kvalitný domáci tím v Matúškove, v Novom Živote a  vo Veľkom Mederi. V týchto zápasoch sme boli dominantní  a boli sme aj efektívni. Medzitým sme doma porazili jednoznačne neskoršieho víťaza súťaže, Podlužany. K tým lepším zápasom môžeme ešte zaradiť domáce víťazstvá proti Juru, Trsticiam, Želiezovciam a jednoznačné výhry v Ivanke a v Tvrdošovciach. Herne sme sa najviac trápili proti V. Úľanom a Dvorom nad Žitavou, hoci sme tieto zápasy nakoniec vyhrali. Najlepší herný prejav sme predviedli proti Kozárovciam doma a v Kolárove. Paradoxom je, že tieto zápasy sme nevyhrali. Proti Kozárovciam sme sa nevedeli presadiť gólovo, tak sme uhrali remízu 0:0 a v Kolárove sme dokonca prehrali 2:1, hoci sme dominovali na ihrisku, ale odchádzali sme s ťažkým srdcom na rozhodcov a čiastočne aj na domáci tím. Ďalšie prehry sme utrpeli v Nevidzanoch, kde sme narazili na kvalitný domáci tím a kultúrne futbalové prostredie. Je pravda, že sme nastúpili v značne oklieštenej zostave a zaslúžene sme podľahli domácim. V Marcelovej sme zlyhali na celej čiare a odohrali sme zápas, na ktorý treba navždy zabudnúť.

Absolvovali sme dobrú zimnú prípravu s množstvom prípravných zápasov a vyrazili sme do bojov o postup v dobrej nálade a s odhodlaním postúpiť do vyššej súťaže. Pomôcť nám mali dvaja naši bývalí hráči, Dávid Nagy a András Király, ktorí k nám prichádzali na striedavý štart z vyššej súťaže. András nám pomohol len vo dvoch zápasoch (v ostatných nám nebol k dispozícii z dôvodu kolízie termínov zápasov svojho kmeňového mužstva), ale Dávid sa stal oporou mužstva a v pätnástich zápasoch strelil desať gólov.

Na jar sme išli od zápasu k zápasu, vytúžený cieľ nás posúval dopredu, hrali sme stále pod výsledkovým tlakom, teda dôležité bolo získavať body, ale pre nás bol dôležitý aj herný prejav.

Vybojovali sme povinné víťazstvá s jednoznačným priebehom proti Ivanke, Novému Životu a vo Veľkých Úľanoch. Po nie najideálnejšom výkone, ale predsa víťazne sme vyšli so súbojov v Trsticiach, vo Dvoroch a doma proti Kolárovu a Matúškovu. Proti Nevidzanom sme vydreli víťazstvo v kvalitnom zápase, ktorý spĺňal parametre vyššej súťaže.  Náš najlepší výkon sme ale predviedli v druhom polčase proti Marcelovej, keď sme hrali celý druhý polčas v početnej nevýhode po vylúčení nášho hráča ešte v prvom polčase. Napriek tomu sme nastrieľali súperovi ešte tri góly, spečatili naše jednoznačné víťazstvo v pomere 6:1 a vrátili sme nepríjemnú prehru z jesene.

Ani na jar sme sa však nevyhli zaváhaniam. Mrzí hlavne domáca remíza s V. Mederom, keď vyrovnávajúci gól sme dostali minútu pred koncom z nevinnej situácie a bola to vôbec prvá strela súpera na našu bránu.  Tiež mrzí remíza z Juru, kde sme v celom zápase búšili do domácich, vytvorili sme si množstvo šancí, ale nevedeli sme dať gól. Naopak, domáci po dvoch brejkoch vyhrávali 2:0 a vyzeralo to s nami zle. Napriek nepriaznivému vývoju sme ukázali mentálnu silu a v posledných desiatich minútach sme vyrovnali na 2:2 a v nadstavenom čase sme mali ešte vyložené šance na strelenie gólu, ale asi sme urazili šťastenu a nebolo nám dopriate víťazstvo. Pri prehre 0:3 v Podlužanoch (víťaz súťaže) na katastrofálnom teréne sme si nezaslúžili vyhrať, ale víťazstvo si nezaslúžil ani náš súper. Bolo to vyrovnané medzišestnástkové stretnutie bez šancí na strelenie gólu, napriek tomu domáci s obrovskou dávkou šťastia strelili tri zlepené góly bez vypracovanej šance, tak sme prehrali zdanlivo jednoznačne, aj keď tomuto zápasu viac svedčila remíza.

Hnevá nás zápas v Želiezovciach. Utrpeli sme prehru 2:1 v maximálne nepriateľskom prostredí, v nepochopiteľne napätej atmosfére, kde domáce mužstvo na čele s trénerom vytvorilo prostredie, ktoré nepatrí na futbalové trávniky a tobôž nie do mládežníckeho futbalu.  Z nášho pohľadu je výsledok irelevantný, lebo neodzrkadľuje futbalovú stránku, ale práve tú nefutbalovú.

Osud bol k nám opäť milosrdný, lebo do posledného zápasu sme museli nastúpiť proti priamemu rivalovi z Kozároviec na jeho pôde, ktorý v prípade víťazstva by mal  rovnaký počet bodov ako my a na základe lepších vzájomných zápasov by nás predbehol a nám by sa vzdialil postup do vyššej súťaže. Víťazstvo alebo remíza by nás udržala na 3. mieste a zároveň by nás posúvali do vyššej súťaže. V tomto dôležitom zápase sme opäť ukázali mentálnu silu,  zahrali sme výborne, takticky vynikajúco, kontrolovali dianie na ihrisku, boli sme skoncentrovaní na náš cieľ, a aj keď možno výsledok ukazuje vyrovnaný zápas, nie je to tak. Domácim sme až na konci zápasu dovolili troška viac, ale nikto nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, kto ten zápas vyhrá. Zahrali sme najlepšie na jar, vyhrali zaslúžene v pomere 3:2, čo nás udržalo na tretej priečke a zároveň zabezpečilo právom postup do vyššej súťaže.

Odohrali sme ťažkú sezónu, mužstvo sa dokázalo zomknúť v prípade potreby a podať vynikajúci výkon, ale na druhej strane treba dodať, že sme utrpeli aj zbytočné prehry. V niektorých prípadoch sme podľahli vonkajším tlakom a veľmi ľahko nás súper rozleptal psychicky, na čom musíme popracovať a byť odolnejší, a tým aj stabilnejší. Neobišli nás zranenia a kartové tresty, stále sme museli meniť zostavu, čo ale dopomohlo tomu, aby sme dali šancu aj mladým hráčom, ktorí rozhodne nesklamali. V sezóne sme vyhrali nad každým súperom, čo je tiež potešujúce, lebo určitým spôsobom ukazuje zdravú ctižiadostivosť mužstva.

Od budúcej sezóny budeme hrať v III. lige Západoslovenského futbalového zväzu. Za dva roky druhýkrát postupujeme a po odhlásení dorastu z III. ligy pred tromi rokmi sme späť na starých pozíciách, len sme o veľa silnejší a ambicióznejší. Kým v minulosti sme hrali bez výnimky vždy o udržanie sa v súťaži, už nechceme mať takéto skromné ambície, ale naším cieľom je umiestnenie do 10. miesta, udomácniť sa v tejto súťaži, ktorá bude o mnoho náročnejšia, ako tie predchádzajúce. Usadiť sa tu natrvalo a dosiahnuť, aby sa štúrovský dorast stal pevnou súčasťou a samozrejmosťou pre III. ligu do budúcna. Tieto úspechy zvyšujú záujem hráčov z okolia, čo nás nesmierne teší a v budúcnosti chceme dať šancu každému, ktorý to myslí s futbalom vážne a chce sa vyskúšať vo vyššej súťaži.

Mužstvo U17 štartovalo v VI. Lige ObFZ Nové Zámky, ako novoprihlásené mužstvo do súťaže, po veľkom záujme hráčov mladších ročníkov kategórie dorastu. Cieľom bolo dať priestor hráčom, ktorí nedávno postúpili do kategórie dorastu zo žiackych súťaží a vytvoriť stabilne dve mužstvá v tejto vekovej kategórii.

V súťaži dominovala hra na telo s množstvom osobných súbojov, čo našim hráčom nevyhovovalo, nakoľko kvôli mladému veku nedisponovali takým fyzickým fondom, ako ich súperi. Trvalo určitý čas, kým si zvykli na špecifiká tejto súťaže, ale po počiatočnom naberaní skúseností si zvykli a boli dominantným mužstvom v dlhodobej súťaži. Proti hre založenej na množstve pohybu nachádzali súperi recept len ťažko a snažili sa presadzovať hrubou fyzickou silou proti nám.

Odohrali sme výborné zápasy, ale boli aj slabšie. V zápasoch, v ktorých sme podľahli našim súperom sme tiež nesklamali a kládli sme odpor do poslednej chvíle, ale do futbalu patria aj prehry.

Toto mužstvo nebolo pod výsledkovým tlakom a mohlo sa sústrediť na herný prejav. Pestovanie odolnosti a trpezlivosti bolo tiež samozrejmosťou v týchto podmienkach. Z pohľadu vývoja bola skúsenosť z tejto súťaže na nezaplatenie pre hráčov a jednoznačne tí, ktorí okúsili túto súťaž, opúšťajú ju odolnejší a silnejší. Stretli sa s množstvom udalostí, ktoré síce ich športovú stránku nerozvíjali, ale ľudskú o to viac a vyšli z toho ako morálni víťazi.

Nakoniec sme obsadili postupové druhé miesto v súťaži, ale po tom, čo U19 postúpilo do III. ligy, tak sme nemohli reflektovať na postup do V. ligy, nakoľko sa dosiahol vytúžený cieľ a naše mladšie mužstvo dorastu sa predstaví v najbližšom ročníku tiež v tretej lige.

Gabriel Molnár – futbalový tréner MŠO Štúrovo

7.8.2018